Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Blackmetalová škatuľka explodovala do mohutného rozptylu štýlov už pred nejakou tou dekádou. Udržať si v tejto zmeti originálnu tvár a vytvoriť si vlastnú cestu bez opakovania minulosti sa podarilo len nemnohým. Britských excentrikov A FOREST OF STARS do tejto skupiny s ich štvrtým albumom môžeme bez problémov zaradiť.
Veľké veci sa kapele podarilo vytvoriť už na "Shadowplay For Yesterdays", rovnakú ambíciu má aj novinka s (opäť) pútavým a obrazotvorným názvom "Beware The Sword You Cannot See". A FOREST OF STARS sú jedným zo zoskupení, ktoré nemusia robiť nejaké štýlové kotrmelce, pretože každý ich album bol sám o sebe pestrofarebnou zmesou štýlov zakorenených niekde v black metale. Vývoj, ktorým sa doteraz prezentovali, mi pripomína Poliakov LUX OCCULTA. Nie tak formou, ako skôr estetikou a dekadentnou chuťou, ktorá presakuje celou ich tvorbou v rôznych formách.
Prvých päť zásekov predstavuje ideovo oddelené hudobné kúsky, každý nesúci vlastný príbeh, vlastné obrazy v osobitej hudobnej forme. Hneď ten úvodný je obohatený veľmi vydareným klipom, ktorý dokresľuje epický nádych v avantgardnej hudobnej kompozícii. Striedajú sa tu rýchly black metal, emotívne husľové party, ako aj ambientné motívy s vypätým vokálom v celkovo romanticky znejúcej atmosfére.
Kapela tu predstavuje snáď všetky elementy, ktorými disponuje. Silná obrazotvornosť je vlastná aj ostatným skladbám, napäté až nervózne fluidum šialeného úľa dominuje v "Hive Mindless", "Blaze Of Hammers" zas zabúši kladivami priamo na mozog, "Virtus Sola Invicta" sa blysne nadupaným blackom a "Proboscis Master.." je neľahko stráviteľným kúskom so svojím centrálnym psychotickým riffom.
O hexalógiu "Pawn On the Universal Chessboard" som mal isté obavy, avšak vo veľkej miere ide o krátke kompozície rockovejšieho charakteru, kde kapela netlačí na pílu a sústredí sa na atmosféru i emócie. Väčší dôraz kladie na akustické nástroje, elektroniku, teatrálne vokály, pomalé tempá a artové vyznenie. Výnimku tu predstavuje len piata časť, ktorá to pretína čistým rezom - rýchlym chaotickým black metalom, ktorý by sa nestratil ani na poslednej radovke MAYHEM. Vyzdvihnúť tu musím gitarovú prácu i citlivú kompozíciu využívajúcu vo veľkej miere akustické nástroje s excelujúciou súhrou vokálov.
Záverečného, už skoro ambietného výdychu sa dočkáme len na "deluxe" edícii v podobe troch skladieb. Táto trojica paradoxne v ničom nezaostáva za zvyškom albumu a prezentuje A FOREST OF STARS v inej, najviac akustickej polohe. Vyzdvihol by som hlavne záverečnú "Plastic Patriarch Lynch Squad", ktorá je pre mňa nenápadným klenotom celého albumu.
"Beware The Sword You Cannot See" je pestrý celok plný originálnych nápadov s veľmi zaujímavymi textami, ktoré sú sami o sebe pôsobivé a prehlbujú skvelý hudobný zážitok. Kreativita autorov vyústila v nepreberné množstvo hudobných foriem v premyslených štruktúrach, ktoré u mňa jednoznačne prekonávajú minulý album. To je skvelým prísľubom toho, že sa od Britov ešte dočkáme nejedného takto podareného diela.
Obrazotvorný materiál avantgardných hudobných štýlov s koreňmi v black metale prekonáva svojho predchodcu. Od A FOREST OF STARS sa ešte dočkáme veľkých vecí.
1. Drawing Down the Rain
2. Hive Mindless
3. A Blaze of Hammers
4. Virtus Sola Invicta
5. Proboscis Master Versus the Powdered Seraphs
6. Part I: Mindslide
7. Part II: Have You Got a Light, Boy?
8. Part III: Perdurabo
9. Part IV: An Automaton Adrift
10. Part V: Lowly Worm
11. Part VI: Let There Be No Light
12. Gestation
13. Catafalque Caravan Quandary
14. Plastic Patriarch Lynch Squad
Niet veľmi čo dodať. Po dvoch rokoch snáď len to, že doposiaľ najvyspelejšia a rozmanitosťou diania najpríťažlivejšia kolekcia sa ukázala byť materiálom opakovane prudko počúvateľným. Znova a znova prináša radosti rovnaké, ako v čase vydania a neustále je možné nájsť niečo, čo ste si predtým nevšimli alebo ste už na to pozabudli, a tým silnejší je pôžitok zo znovuobjaveného.
Inštrumentácia, atmosféra, textová stránka i relatívna originalita – vysokými známkami v každej z týchto kategórií môže náročný konzument alternatívy podmieňovať vysoký kredit diela. Všetko tu máte a zakaždým ešte „čosi“ viac. Také to, že iní to nemajú a oni hej. So všetkou prirodzenosťou hokejistu, ktorý po strate puku bezmyšlienkovito obráti a korčuľuje pospiatky.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.
Místy tak trochu těžkopádný death metal, který ale sází jak na zajímavé technicky neotřelé provedení, tak na dusivě temnou atmosféru. Pekelný vokál navíc dodává na dramatičnosti. U mě to celkem funguje.
Instrumentální postrocková klasika, která příliš nerozvlní stojaté stylové vody, ale má tu správnou jemnou atmosféru a i díky drobným přesahům například do progrockové či jakoby cinematic sféry nenudí. A to u současného post rocku není málo.
Zajímavý vánek z neočekávaného směru se objevil u power/progmetalových DGM, Italové nabrali směr do progrockového pravěku a v kombinaci s jejich powermetalovou energií je z toho neuvěřitelně svěží výsledek. A vůbec to nezní jako hloupé retro. Bravo.